CONGREGAZIONE DELLA MISSIONE CURIA GENERALIZIA

2013 : Naa pstna cesta od Kalvrie k lske

C E S T A PA N N Y M R I E Panna Mria, ty si niesla svoje diea a do Betlehema, nie po rchlostnej ceste, ale po skalnatej, kamenistej atrkovitej ceste. Neprestajne ma nes na svojom milujcom, nenom adobrotivom srdci, a km ma tvoj Syn nevezme do svojich ukriovanch rk.
- Brat Augustine Towey, CM 2012

Pre vetkch lenov Vincentskej rodiny

Drah bratia a sestry! Milos a pokoj nho Pna Jeia Krista nech napln vae srdcia teraz a navdy!
V tomto roku sa naa pstna cesta zana dos skoro. Nikdy vak nie je priskoro na to, aby vincentsk rodina rozjmala o daroch viery v Jeia Krista a o dedistve ndeje, ktor tvoria nau charizmu. Tohoron Pstne obdobie prevame v Roku viery, ktor n Svt Otec, Ppe Benedikt XVI. vo svojom Apotolskom liste Porta Fidei prirovnva k dverm viery, ktor ved do ivota s Bohom a umouj vstpi do jeho Cirkvi [] a ktor s pre ns stle otvoren. (PF, 2012, 1)
1

Tento mimoriadny rok sa spja s pdesiatym vrom od zaatia Druhho vatiknskeho koncilu. Spolu s Pstnym obdobm nm dva prleitos zamyslie sa nad nam ivotom Jeiovch uenkov i nad tm, akm spsobom prevame nau vincentsk charizmu. Pstna doba nie je asom akchsi ronch exercci, ale prleitosou k otvoreniu nho srdca, aby sa v om rozhojnila milos. Ppe Benedikt XVI. nm pripomna, e: Prejs tmito dverami zna vyda sa na cestu, ktor trv po cel ivot. (PF, 1) Posolstvo Svtho Otca na tohoron Pstne obdobie obsahuje aj jednu naozaj vincentsk tmu. Hovor nm, e Pst i Rok viery: nm ponka vzcnu prleitos zamyslie sa nad vzahom medzi vierou a lskou. (Pstne obdobie 2013, 1) V apotolskom liste Porta Fidei ako aj v Posolstve na Pstne obdobie nachdzame niektor odkazy na nm dobre znmy biblick citt: Caritas Christi urget nos enie ns Kristova lska. (2 Kor 5, 14) Je to sam podstata toho, o znamen by kresanom. Vemi sa tem spolu s dcrami kresanskej lsky, e Svt Otec pouil ich heslo! Avak vetci lenovia vincentskej rodiny vedia, e tu ide o ovea viac ne len o text, heslo i pea Spolonosti. Ide o ivotn tl vetkch uenkov Pna Jeia i svtho Vincenta a svtej Lujzy. Jeho prameom je Jei Kristus, ktor svojim uenkom povedal: okovek ste urobili jednmu z tchto mojich najmench bratov, mne ste urobili. (Mt 25, 40) V tomto liste sa budem zama nad troma tmami, ktor sa hodia na nau cestu pstom. Dobre ich vyjadruj tri sloves: spozna, rekonfigurova (pretvori) a obnovi.

as na spoznanie
Poznte pravdu apravda vs vyslobod. (Jn 8, 32)
Pst je asom na stretnutie sa s pravdou, ktor nm umon presvedi sa o jednej dleitej skutonosti, ktor kresanom asto unik, a sce, e vetci sme vykpenmi hrienikmi. Rchle tempo dnenho sveta nm me plne zabrni v hlbom osobnom zamyslen sa. Nespoetn ivotn lohy na ns asto doliehaj s takou neprosnosou, e ns oberaj o dych, take sa usilujeme vypn, o me vies k ahostajnosti. Poznme Sokratovu vetu: ivot bez skok nestoj za itie. No ivot bez vykpenia tie nie! Vykpenie ivota sa zana praktizovanm pstnej disciplny, ku ktorej patr modlitba, pst a almuna. Pomocou nich mme preskma svoje srdce, svojho ducha i svoje skutky. Potom si s odvahou meme poloi rozhodujcu otzku: o robm denne pre to, aby som vzrastal v lske ku Kristovi a v slube svojim bratom a sestrm, zvl najmenm spomedzi nich? No najskr musme by pripraven upravi program naich preplnench dn, aby sme sa mohli stretn s Pnom Jeiom vo svojom najhlbom vntri, o je pre ns asom pravdy. Ako hovor star prslovie: Pravda vs oslobod, ale spoiatku vs me robi neastnmi! To, o v ns potrebuje uzdravenie a vykpenie, patr vlastne Pnu Bohu. Vo svete, ktor ns asto nti schovva sa za masku moci, postavenia alebo zdania, mm Pstna doba pripomna, e jednotu ivota i vntorn pokoj nedosiahneme iba vlastnmi silami. V tvrdej realite ivota si svt Vincent vemi skoro uvedomil, e napriek ivotnm postupom a vstupom, ktor
2

vyhadval a ktor dosiahol, v om stle pretrvvala vntorn przdnota a tba po nieom viac. Svt Pavol dobre vystihuje tento moment vntornho poznania v liste Efezanom: Lebo spasen ste milosou skrze vieru; a to nie je z vs, je to Bo dar: nie zo skutkov Ve sme jeho dielo, stvoren v Kristovi Jeiovi pre dobr skutky, ktor pripravil Boh, aby sme ich konali. (Ef 2, 8-10) Doprajme si v tomto Pstnom obdob as na spoznanie, e sme dielom Boha, od ktorho sme dostali mnoh dary a milosti.

as na recongurciu pretvranie, nov usporiadanie

o mme robi, aby sme konali Boie skutky? (Jn 6, 28)
Slovo rekonfigurova sa me zda neobvykl alebo mlo znme. Voakedy sa tento vraz pouval ako vedeck alebo technick termn, ktor znamenal zmeni podobu alebo tvar, pretvori alebo retrukturalizova. Tento pojem je znmy mojim spolubratom lazaristom i dcram kresanskej lsky, lebo personlne a apotolsk zmeny si vyaduj nov usporiadanie krajn a provinci. Pstne obdobie vak nie je zameran v prvom rade na vonkajiu strnku Boch skutkov, ako sa na to ptali Jeiovi uenci, ani nie na to, o poaduje dnen svet. Rekonfigurcia - pretvranie je tie uritm spsobom silm o metanoju i obrtenie srdca, o nevyhnutne vedie k otvoreniu sa voi Bohu. Ppe Benedikt nm hovor, e elom tohto Roku viery je vzva k opravdivmu a novmu obrteniu k Pnovi, jedinmu Spasiteovi sveta. (PF, 6) Ke si uvedomme, e to, na om nm najviac zle, i s to nae rodiny, vzahy, prca, zdravie alebo celkovo n ivot, sa men neakanm alebo neiaducim spsobom, v tej chvli sa skutone stretme s rekonfigurciou. To je pre ns vzvou, podobne ako Pstny as, aby sme zaali duchovn p a hadali Jeia. Upn sa na to, o je nad nae sily, lipn na tom, o nememe zmeni alebo si pria, aby sa minulos stala prtomnosou, by ns mohlo odvrti od plnenia Boej vle a uskutoovania Boieho diela. Vincent de Paul i Lujza de Marillac sa vo svojom ivote viackrt ocitli v situcii rekonfigurcie. Lujza, ktor bola vydatou zmonou enou, jednho da ovdovela a bola vhoden do neznmeho sveta. Ke Vincent zaloil rehon a laick spoloenstv, bol plne vyaen neustlymi poiadavkami, ktorm musel venova svoju pozornos. Niekedy obaja pokladali lohy spojen so sprvou za ubjajce, hoci kad z nich viedol hlbok duchovn ivot podporovan modlitbou, Bom Slovom a eucharistiou, o im dvalo duevn silu, vaka ktorej sa vedeli prispsobi a vzrasta. Vincent i Lujza de o de hadali Pna a dokzali ho njs. Poas tohto Pstneho obdobia dovome Jeiovi pretvori nae srdce, aby sme prijali nevyhnutn zmeny v naich ivotnch podmienkach.

as na obnovenie
Bo skutok je veri vtoho, ktorho on poslal. (Jn 6, 29)
Pst a Rok viery volaj k obnove a k prehbeniu naej viery i naej charizmy. Vo svete zmietanom mnohmi utrpeniami, ktorho kalvrska cesta je lemovan nespoetnmi krami, sa nm pripomna, e z pohadu vekononho tajomstva Boh v naom svete neustle psob. Stretvame ho v osobe Jeia, ktor svojim Vtelenm vzal na seba udsk prirodzenos a vykpil ju. Toto obnovenie sa deje premenou, ktor v ns kon Jei Kristus v modlitbe, v Boom Slove a v eucharistii, aby sme mohli lepie i nau vincentsk charizmu. Krame ku Kalvrii a z nej odchdzame s darom lsky. Ppe Benedikt XVI. medituje o tejto skutonosti, ke poznamenva: Kresansk ivot spova v tom, e zakadm znovu vystupujeme na vrch stretnutia s Bohom, aby sme nsledne po zostpen, obohaten lskou a silou, ktor nm Boh daruje, mohli sli naim bratom a sestrm s rovnakou lskou ako on. (Posolstvo na Pstne obdobie, 3) V Porta Fidei ako aj v Posolstve na Pstne obdobie sa Svt Otec sna upozorni na vntorn svislos medzi vierou a slubou chudobnm. Pe: Viera bez lsky neprina ovocie nemlo kresanov venuje svoj ivot s lskou opustenm, marginalizovanm alebo vylenm zo spolonosti pretoe prve v nich sa odra tvr samho Krista. (PF, 14) Ako lenovia vincentskej rodiny prijmame za svoju tto pravdu v naej charizme kresanskej lsky. Avak podobne ako kad nostn in, aj tento sa me sta mechanickm, zredukovanm na vkon, namiesto toho, aby nm pomohol napredova. Pre ns, Jeiovch uenkov a nasledovnkov svtho Vincenta, s dvoma hlavnmi nosami jednoduchos a pokora. S zkladom nho vzahu k Bohu a naej sluby chudobnm. Vincent hovorieval: N Pn prebva a m zubu len v pokornom srdci a v jednoduchch slovch a skutkoch. (Coste XII, 2. mja 1659, ss. 222-223) Pouvaujme nad tm, ako by sme mohli pokroi v tchto nostiach. Zmienil som sa o rekonfigurcii ako o stratgii Misijnej kongregcie. Na Generlnom zhromaden v roku 2010 boli na tto tmu vybran dve stratgie, ktor by sa poda mjho nzoru mohli uplatni v rmci celej vincentskej rodiny. Prv: rozvja iv a konkrtny zmysel pre spolupatrinos, ktor ide alej ne je prslunos k miestnej komunite. Druh: povzbudzova k osobnej disponibilite a mobilite v snahe zapoji sa do novch misionrskych projektov. V tomto Pste pouvaujme, akm spsobom by sme mohli posilni nau prslunos a disponovanos pre uivotovanie naej charizmy.

Mriina anaa cesta

Tento list na Pstne obdobie sa zana marinskou scnou uprostred pustoivej udalosti. Je vyjadren v jednoduchej a strunej bsni. V novembri 2012 hurikn Sandy spsobil sp v Karibiku z vchodnej strany Spojench ttov. Nsledky boli hrozn. V malej lokalite na okraji New Yorku, v Breezy Point, vplyvom silnho huriknu explodovali benznov ndre a spadlo elektrick vedenie. To spsobilo tak poiar, e behom niekokch mint zhorelo viac ne 100 domov a len zzrakom nik nepriiel o ivot. Jedin, o v tejto oblasti zostalo nedotknut, bolo
4

miesto so sochou Panny Mrie. Dnes je miestom modlitby obyvateov vetkch vierovyznan. Sochu nazvali Madona z Breezy Point. Sved o mocnej ochrane Panny Mrie. Bse pod fotografiou napsal jeden spolubrat z New Yorskej oblasti, ktor zomrel nedvno. Je naozaj jednou z jeho poslednch bsn. Vhodne nm pripomna nielen jeho ivot, ale aj ivot, ktor nm Panna Mria Zzranej medaily dala ako Pnova Matka. Mria je tie naou Matkou a vdy je nm nablzku. Nech vs Pn ehn v tomto Pstnom ase, aby vs vaa cesta viedla k ozajstnej obnove vo viere, v lske a v naej charizme. Kie by sme mohli vdy sli v Jeiovom mene a poda vzoru svtho Vincenta de Paul. V brat vo svtom Vincentovi,

G. Gregory Gay, CM Generlny predstaven