Generlny Predstaven!

RM, 18. jla 2014

Drah !lenovia vincentskej rodiny!
V mene vincentskej rodiny a jej zodpovedn"ch za rozli!n vetvy vm chcem napsa#
k sviatku svtho Vincenta de Paul a poinformova# vs o na$om rozhodnut venova# tento
rok tme nov evanjelizcia. Vo vincentskej rodine to urobme tak, %e sa zameriame na tri
hlavn body, ktor nm pom%u zachova# vernos# pri nasledovan Je%i$a Krista,
evanjeliztora a slu%obnka chudobn"ch. S nimi:

nutnos! osobnho a komunitnho obrtenia,

nutnos! vyjs! zo seba a po"u! volanie chudobn#ch, hlavne t#ch, ktor $ij na
perifrich na%ich miest a na okraji dne%nej spolo"nosti,

nutnos! evanjelizova! a ponknu! nov# spsob pastorcie rodn.

Na dni 5. a% 19. oktbra ppe% Franti$ek zvol Synodu biskupov, aby preskmala
Pastora!n v"zvy rodiny v kontexte evanjelizcie. Tto dle%it tmu navrhol Sv. Otec
pre dobro Cirkvi, !oho svedectvom bude Synoda.
Svt" ppe% Jn Pavol II. na za!iatku svojho pontifiktu vyzval k novej
evanjelizci, aby podnietil nov horlivos# a nov prostriedky pre stretanie sa s Je%i$om, na
preh&benie n$ho vz#ahu s Kristom a na vzrast v %ivote viery. Tto v"zva Jna Pavla II.
pri$la vo chvli, kedy kres#ania, hlavne vo vyspel"ch krajinch, pre%vali ak"si vntorn"
nepokoj. Jn Pavol II. videl, %e kres#ania za!ali ochabova# v praktizovan viery, preto
vyzval k obrteniu a novej evanjelizci. Dynamick prostriedky navrhnut pre obnovu
prevzali a podporili aj jeho dvaja nstupcovia - emeritn" ppe% Benedikt XVI. a ppe%
Franti$ek.
Podstatn"m prvkom tejto novej iniciatvy je nanovo objavi# Je%i$a a stretva# sa
s nm so srdcom pln"m lsky, preh&bi# vz#ah k Nemu, a tak sa stle viac stva# jeho
u!enkmi. Ide o osobn preh&benie sa vo viere v Boha Je%i$a Krista, ktor" je plodom Ducha
Svtho. Tto lska ns vedie po ceste cty k Bohu a k obetovaniu sa pre druh"ch, najm
chudobn"ch. Ako skuto!ne zaanga%ovan kres#ania a Je%i$ovi u!enci sa delme o Radostn
zves# Bo%ej lsky, ktor nachdzame vo Svtom psme a vo sviatostiach. Ka%d" pokrsten"
veriaci katolk sa m usilova#, aby v$etci 'udia mohli spozna# Je%i$a.
Aby sme to mohli robi#, Cirkev ns vyz"va k obrteniu, k novmu spsobu stretania
sa s Bohom, ktormu mme veri# a deli# sa o radostn zves# s ostatn"mi. Ak mme za%i#
tto sksenos# obrtenia a kr!a# po novej ceste k stretnutiu sa s Bohom, musme zanecha#
MISIJN SPOLO!NOS"
GENERLNA KRIA
Vi a dei Capas s o 30 00164 Roma Tal i ans ko
Tel. (39) 06 661 3061 Fax (39) 06 666 3831 e-mail: cmcuria@cmglobal.org
vlastn pohodlie a po!va# Pna, ktor" sa nm v h&bke srdca prihovra. Ak"m spsobom
m%eme, ako !lenovia vincentskej rodiny, odpoveda# na tto v"zvu k obrteniu a k novej
evanjelizcii? Charizma, ktor sv. Vincent de Paul zdie'al so sv. Lujzou de Marillac a v
ktorej pod'a vincentskej tradcie pokra!oval blahoslaven" Frederik Ozanam a mnoh (al$,
spo!va v starostlivosti o chudobn"ch a ndznych. T"m sa ale rozumie aj starostlivos#
o du$e, ktor tvor podstatn s!as# misie.
Vo vincentkom povolan nemo%no od seba odde'ova# misiu a lsku. Skutky
telesnho !i duchovnho milosrdenstva a slu%ba id v%dy ruka v ruke. Usmernenia dan
dcram kres#anskej lsky pre slu%bu chudobn"m nm hovoria: ich prvoradou staros#ou je
umo%ni# im poznva# Boha, ohlasova# evanjelium a sprtom)ova# Bo%ie
kr'ovstvo (Kon$titcie dcr kres#anskej lsky, 10a). Blahoslaven" Frederik Ozanam
drazne hovoril, %e materilna pomoc nie je jedin"m aspektom slu%by chudobn"m v krajine.
Predn$ate'om pripomnal, %e je to skr ich duchovnos# a kres#ansk svedectvo pln
prejavov Bo%ej lsky, ktor pomhaj mnoh"m kres#anom vrti# sa k viere a sl%ia k
evanjelizcii mnoh"ch nekres#anov. Przna!nou !rtou na$ej vincentskej spirituality je
rozvja# a prehlbova# n$ vz#ah s Je%i$om a pomha# in"m k stretnutiu sa s Kristom. To je
viera v skutkoch.
V ka%dodennom %ivote na ns !akaj mnoh v"zvy. Teraz je teda prhodn" !as na
ohlasovanie Radostnej zvesti o spse v Je%i$ovi Kristovi. Aj ke( %ijeme v prostred, ktor je
vo!i nbo%enstvu !asto 'ahostajn, 'udia e$te maj skuto!n" smd po vy$$ch hodnotch. V
Bo%om 'ude je hlad po Bohu, najm ke( t%i po novom spsobe %ivota, ktor" sa l$i od
noriem v danej 'udskej spolo!nosti. M%e sa sta#, %e si osvojme spsob %ivota 'ud v
prostred nbo%enskej 'ahostajnosti a zvykneme si na to, %e sa zkladn"m otzkam viery
a zmyslu %ivota na tomto svete nepriklad ve'k vha.
Uvedomujeme si v$ak, !o sa stane, ke( 'udia zabudn na Boha? Ve'mi !asto je to
ukazovate'om skuto!nej duchovnej a materilnej chudoby. Svt" Vincent bol hlboko
dotknut" situciou, v akej sa nachdzali 'udia jeho doby, ktor %ili v biede a nevedomosti
a ktor nevedeli ni! o Bohu ani o jeho lske. Preto Vincent drazne a presved!ivo prehlsil:
Je teda pravda, %e som poslan" nielen preto, aby som miloval Boha, ale aby som sa
pri!inil, aby ho milovali aj in. (SV, konferencia z 30. mja 1659, Coste XII, str. 262)
Ak by sme mali !o len trochu tejto lsky, azda by sme odvrtili zrak a zostali so
zalo%en"mi rukami? Nikdy! Lska nem%e by# ne!inn. Lska ns pobda urobi#, !o
m%eme, aby sme priniesli techu a spsu t"m, ktor trpia. Na$e vincentsk povolanie
spo!va v rozoh)ovan s*dc in"ch: robi# to, !o robil sm Bo% Syn. Pri$iel, aby svetu
priniesol ohe) a objal ho svojou lskou. +o by sme si pre seba mohli pria#, ak nie to, aby
sme horeli lskou ku Kristovi a spa'ovali sa touto lskou?
Ako !lenovia vincentskej rodiny sme povolan k aktvnej !asti na evanjelizcii
preukazujc lskypln slu%bu. Lska je zkladnou %ivotnou hodnotou a kres#ansk
spolo!enstvo ju m naplno uskuto!)ova# v dne$nom svete. Nikdy nesmieme odde'ova# ani
stava# do protikladu vntorn" vz#ah medzi vierou a lskou. Sme Je%i$ov"mi u!enkmi, ke(
$rime Bo%iu lsku a ke( sa naplno zapjame do %ivota a misie Cirkvi. Podmanila si ns
Kristova lska! V sile tejto lsky sa preto plne otvrame pre konkrtnu lsku k bl%nemu.
2
Tu si m%eme pripomen# heslo dcr kres#anskej lsky, ktorho slov s vzat zo Svtho
psma: Lska ukri%ovanho Je%i$a ns pobda (porov. 2 Kor 5, 14).
Vo viere m%eme spozna# dary, ktor nm dal n$ dobr" a $tedr" Boh. Lska ich
znsobuje. Skrze vieru vstupujeme do priate'skho vz#ahu s Pnom. +nos#ou lsky sa toto
priate'stvo rozvja a prechdza do skutkov. Vz#ah medzi vierou a lskou sa posil)uje v
zkom spojen medzi nimi. H'a, !o znamen naplno pre%va# evanjelium v %ivote 'ud. V
Encyklike Lumen Fidei sa o psoben viery na svet hovor toto: svetlo viery sa dva do
konkrtnych slu%ieb spravodlivosti, prva a pokoja (LF, 2013, 51). Apo$tolsk exhortcia
Evangelii Gaudium hovor o slu%be lsky ako o zkladnom princpe poslania Cirkvi, !o
odzrkad'uje podstatu toho, k"m sme ako Cirkev.
Tak ako je Cirkev zo svojej podstaty misionrska, tak je aj nepochybne spt
s !nos#ou lsky, predov$etk"m preukazovanm konkrtnych skutkov lsky bl%nemu. Ke(
prijmeme misijn v"zvu preniknut Kristovou lskou, dok%eme plne chpa# 'ud, ktor
%ij v chudobe a sl%i# im. Na$e vincentsk srdce teda s rados#ou prijma v"zvu uveden v
dokumente Evangelii Gaudium, a sce sta# sa Bo%m nstrojom pri oslobodzovan
a pozdvihnut chudobn"ch, aby sme im pomohli plne sa za!leni# do spolo!nosti (EG, 2013,
182). Musme by# preto vnmav a pozorn na volanie chudobn"ch a ochotne im be%a# na
pomoc. Robme to, ke( op$#ame vlastn pohodlie a vydme sa na perifrie !i okrajov
miesta, aby sme sa stretli s 'u(mi, ktor %ij v chudobe.
Vychdzame zo seba, aby sme sa zaplen Bo%ou lskou poponh'ali k chudobn"m.
V $tvrtej kapitole Evangelii Gaudium njdeme mnoho my$lienok, ktor sa zhoduj s na$ou
charizmou. Slov tejto kapitoly akoby opisovali %ivot a skutky svtho Vincenta a svtej
Lujzy, i v$etk"ch ostatn"ch svt"ch a blahoslaven"ch. Uvediem aspo) nie!o z obsahu tejto
$tvrtej kapitoly: chudobn maj u Boha privilegovan miesto; chudobn maj prednostn
miesto v Cirkvi; chudobn s na$imi evanjeliztormi. Ak sa vm tieto my$lienky z Evangelii
Gaudium zdaj povedom, nie je to %iadnym prekvapenm.
Nov evanjelizcia je impulzom na spoznanie v"kupnej sily, ktor v Kristovi maj
'udia %ijci v chudobe, ako aj na ich postavenie do centra Cirkvi. Krista objavujeme
v chudobn"ch, hjime ich zle%itosti, sme ich slu%obnkmi, po!vame ich a oni ns
nabdaj, aby sme meditovali nad tajomnou mdros#ou Boha, ktor" sa nm !asto zjavuje
prve cez ich %ivot.
V kontexte utrpenia a zpasov, ktor dnes su%uj rodinu, nov evanjelizcia m%e
da# odpovede na naliehav potrebu, ako to ukazuje prpravn" dokument o pastorci rodn
vydan" pre tretie mimoriadne generlne zhroma%denie Biskupskej synody. U!enie Cirkvi
o man%elstve m by# podvan !inn"m a zrozumite'n"m spsobom, aby sa dotklo s*dc
mnoh"ch 'ud a pretvralo ich %ivot pod'a Bo%ej vle prejavenej skrze Je%i$a Krista. V
(al$ch cirkevn"ch dokumentoch sa pastora!n potreby rodiny uvdzaj ako hlavn
dimenzia evanjelizcie. Je to v"zva obnovi# na$e chpanie sviatosti man%elstva
a kres#anskho povolania man%elsk"ch prov a upevni# rodinu pre dobro Cirkvi a celej
spolo!nosti. Ako !lenovia vincentskej rodiny by sme sa mali p"ta#, !o m%eme urobi# pre
evanjelizciu rodn, ktor"m sl%ime a s ktor"mi sme v kontakte.
3
Hovorm tu o rodinch, ktor stretvame v na$ich farnostiach, $kolch, v socilnych
a mnoh"ch (al$ch slu%bch, v ktor"ch ako vincentsk rodina spolupracujeme, aby sme
sl%ili osobm, ktor %ij v chudobe. Rodina nepochybne predstavuje obrovsk misijn
pole. Mnoh rodiny, ktor"m dnes sl%ime, potrebuj ochranu, preto%e prechdzaj
mnoh"mi #a%kos#ami. +asto s v ohrozen, niekedy aj smrti. Ako vincentsk rodina
m%eme a musme napredova# v stanoven Lni !innosti, ktor dodvaj eln
v pastora!nej prci s rodinami, a hlavne s t"mi, ktor %ij v biede.
S celou vincentskou rodinou sa modlime, aby Cirkev skuto!ne h'adala a prijala tak
pastora!n spsoby, ktor pom%u rodinm !eli# ich momentlnym %ivotn"m situcim vo
svetle viery a v sile, ktor plynie z evanjelia. Slvenie sviatku svtho Vincenta de Paul
nech je v tomto roku zameran na nov evanjelizciu. Potrebujeme vynaliezavos# pri
reagovan na v"zvy, ktor vy%aduj nov evanjelizciu, ale aj osobn a komunitn
konverziu, aby sme dokzali odpoveda# na pastora!n potreby rodn, hlavne t"ch, ktor %ij
na perifrii na$ej spolo!nosti.
V$ brat vo svtom Vincentovi,
G. Gregory Gay, CM
Generlny predstaven"
4