List Svtho Otca Frantika

k Vincentnskej rodine
na sviatok svtho Vincenta de Paul
27. septembra 2017

Drah bratia asestry!

Pri prleitosti 400. vroia charizmy, z ktorej sa zrodila vaa Vincentsk rodina, vm
chcem adresova slov vanosti a povzbudenia. Zrove chcem vyzdvihn hodnotu
aaktulnos svtho Vincenta de Paul.

Svojou cestou ivota kral vdy otvoren na poznvanie Boha i seba samho. Jeho
neustle hadanie bolo umocnen silou milosti: ako pastier zail ohromujce stretnutie
sJeiom Dobrm Pastierom vosobe chudobnch. To sa potvrdilo najm vo chvli, ke
sa nechal oslovi pohadom loveka prahnceho po milosrdenstve aivotnou situciou
rodiny, ktor vetko postrdala. Prve vtedy zachytil pohad Jeia, ktor ho rozruil
avyzval, aby u neil pre seba, ale bezvhradne mu slil v chudobnm, ktorch Vincent
de Paul neskr nazve: nai pni a uitelia (Korepondencia, prhovory, dokumenty, XI,
393). Jeho ivot sa teda zmenil na neustlu slubu a do jeho poslednho dychu ivota.
Jeden citt z Psma dal zmysel jeho poslaniu: Poslal ma hlsa Radostn zves
chudobnm. (porov. LK 4,18)

Poctil siln tbu po tom, aby Jeia spoznali aj chudobn, a preto sa rozhodol
intenzvne o om kza poas udovch misi a osobitn pozornos venova formcii
kazov. Pouval jednoduch spsob, svoju mal metdu, to znamen kza najprv
svojm vlastnm ivotom aa potom slovami, plne jednoducho, zrozumitene a priamo.
Duch Svt si z neho urobil nstroj, ktorm roznietil v Cirkvi eln vekodunosti. Svt
Vincent inpirovan prvmi kresanmi, ktor mali jedno srdce a jednu duu (Sk 4,32),
zakladal Bratstv, aby sa starali o najchudobnejch ud, ili v spoloenstve
a s radosou dvali do spolonho svoje vlastn prostriedky. Mali to robi v istote, e
Jei achudobn s najvzcnejm pokladom, apretoe ako zvykol rd opakova ke
ide navtvi chudobnho, stretne sa sJeiom.

Z tohto horinho zrnka zasiateho v roku 1617 vzila Misijn spolonos aSpolonos
dcr kresanskej lsky. Neskr sa rozvetvovalo do alch intittov aspolkov, a sastalo
vekm stromom (porov. Mk 4, 31-32) vaou rodinou. Ale vetko zaalo tmto malikm
horinm zrnkom: Svt Vincent nikdy nechcel by vedcou osobnosou i ldrom, ale
zrnkom. Bol presveden, e pokora, lskavos a jednoduchos s zkladnmi
podmienkami na zrealizovanie zkona semienka, ktor dva ivot prve vtedy, ke
odumiera (porov. Jn 12, 20-26). To je jedin zkon, ktor rob kresansk ivot plodnm,
zkon, pri ktorom darovanm dostvame, strcanm sa nachdzame a skrvanm sa
iarime. Svt Vincent bol tie presveden, e to lovek neme robi sm, ale spolone
ako Cirkev, ako Bo ud. Tu by som rd pripomenul jeho prorock intuciu, vaka ktorej
vyzdvihol vnimon ensk schopnosti, ktor sa prejavili v duchovnej zdatnosti
audskej citlivosti svtej Lujzy de Marillac.

.famvin Press Center I

okovek ste urobili jednmu z tchto mojich najmench bratov, mne ste urobili, (Mt
25,40) hovor Pn. K podstate Vincentskej rodiny patr hadanie najchudobnejch
a najviac opustench s hlbokm vedomm, e nie sme hodn poskytn im svoje
nepatrn sluby (Korepondencia, prhovory, dokumenty, XI, 393). Prajem si, aby tento
rok vzdvania vaky Pnovi aprehbenia charizmy bol prleitosou na uhasenie smdu
pri prameni, na osvieenie sa pri riedle pvodnho ducha. Nezabudnite, e pramene
milosti, zktorch pijete, vytryskli zo sdc neochvejne zakotvench vlske, zo vzneench
vzorov lsky (Benedikt XVI., Encyklika Deus caritas est, 40). Rovnak svieos prinesiete
iba vtedy, ak upriamite svoj pohad na skalu, z ktorej vetko vytrysklo. Touto skalou je
chudobn Jei, ktor iada, aby sme ho spoznali v lovekovi, ktor je chudobn
abezmocn. Pretoe je tu. Avy zas, ke sa strette skrehkmi existenciami doranmi
akou minulosou, ste povolan sta sa skalou: nie vak tvrdou a neochvejnou, ani nie
necitlivou na utrpenie. Mte sa sta mocnm opornm bodom, pevne odolvajcim
rizikm doby, odolnm voi nepriazni, pretoe pozerte na skalu, z ktorej ste vytesan
a na hbku studne, z ktorej ste vykopan (Iz 51,1). Takto ste povolan s na perifrie
udskho delu a nies tam nie svoje schopnosti, ale Pnovho ducha, Otca
chudobnch. Hojne vs rozsieva po svete ako semen, ktor klia zvyprahnutej zeme,
ako balzam techy pre toho, kto je ranen, ako ohe lsky, ktor doke rozohria tok
srdcia skrehnut opustenosou astvrdnut odmietnutm.

V podstate sme vetci povolan pi zo skaly, ktorou je Pn a uhasi smd sveta lskou,
ktor pochdza od Neho. Lska je srdcom Cirkvi, je dvodom jej innosti a duou jej
poslania. Lska je zlatou niou celej socilnej nuky Cirkvi. Kad zodpovednos
a angaovanos, vyten v tejto nuke, erp z lsky, ktor je poda Jeiovho uenia
syntzou celho Zkona. (Benedikt XVI., Encyklika Caritas in veritate, 2). To je cesta,
ktorou mme kra, aby Cirkev bola stle viac matkou auitekou lsky, soraz silnejou
a tedrejou lskou medzi vami i voi vetkm uom (porov. 1 Sol 3,12): zhoda
akomnia vo vntri Cirkvi, otvorenos aprijatie vziev zvonku, odvaha zrieknu sa toho,
o by mohlo by vhodou, aby sme vo vetkom nasledovali Pna anaplno objavili seba
samch a zo zdanlivej slabosti lsky urobili jedin dvod svojej hrdosti (porov. 2 Kor
12,9). Vemi aktulne s slov Koncilu, ktor v ns rezonuj: Jei Kristus [] hoci bol
bohat, stal sa chudobnm. Tak aj Cirkev, hoci potrebuje udsk prostriedky, aby mohla
plni svoje poslanie, nie je ustanoven na to, aby hadala svetsk slvu, ale aby aj svojm
vlastnm prkladom rila skromnos asebazaprenie. Ve aj Otec poslal Krista, aby hlsal
evanjelium chudobnm podobne Cirkev zaha lskou vetkch, ktorch suuje udsk
krehkos, ba vchudobnch atrpiacich spoznva obraz svojho chudobnho atrpiaceho
Zakladatea, sna sa zmierova ich nedostatok achce vnich sli Kristovi.
(II. vatiknsky koncil, Dogmatick kontitcia Lumen gentium, 8)

Svt Vincent to praktizoval po cel svoj ivot a aj dnes sa prihovra kadmu z ns

ivetkm lenom Cirkvi. Svojm svedectvom ns pozva, aby sme vdy krali cestou a
boli pripraven necha sa prekvapi Pnovm pohadom i jeho Slovom. iada od ns
chudobu srdca, totlnu disponovanos a nefalovan pokoru. Pobda ns k bratskmu
spoloenstvu medzi nami akodvnej misii vo svete. Pros ns, aby sme sa oslobodili od
zloitho vyjadrovania, od egocentrickch re sstredench na seba i od naviazanosti
na materilne dobr, ktor ns mu na chvu uspokoji, no nemu nm da Bo pokoj
.famvin Press Center II
a dokonca s asto prekkou v plnen misie. Vyzva ns, aby sme investovali do
kreativity lsky s autentickosou srdca, ktor vid (porov. Benedikt XVI., Encyklika Deus
Caritas est, 31). Lska sa toti neuspokoj len sdobrmi nvykmi zminulosti, ale doke
meni aj prtomnos. Ato je ete potrebnejie vdnenej dobe, vmeniacej sa spletitosti
sasnej globalizovanej spolonosti, kde niektor formy almuny a pomoci, aj ke
zdvodnen vekorysmi myslami, mu podporova urit formy zneuvania,
neleglnosti a neprina skuton a trval pokrok. Z tohto dvodu je vynaliezavos v
lske, organizovan zbliovanie sa ainvestovanie do formcie aktulnym uenm, ktor
mme od svtho Vincenta. Jeho prklad ns zrove povzbudzuje, aby sme ponkali
priestor a as chudobnm, novodobm chudobnm, prli poetnm chudobnm
dnenej doby, a aby sme prijali za svoje ich mylienky i akosti. Kresanstvo bez
kontaktu stmi, ktor trpia, sa stva neinkarnovanm kresanstvom, ktor nie je schopn
dotka sa Kristovho tela. Je potrebn stretva sa s chudobnmi, dva prednos
chudobnm, necha zaznie ich hlas, aby vplyvom dnenej chvkovej kultry nebola ich
prtomnos zredukovan na mlanie. Pevne dfam, e slvenie svetovho da
chudobnch 19. novembra nm pome v naom povolan nasledova Jeia
chudobnho, stva sa oraz viac a oraz lepie konkrtnym znakom Kristovej lsky
k tm najmenm a najndznejm a odpoveda na kultru vyraovania
a plytvania (Posolstvo k 1. svetovmu du chudobnch Nemilujme slovami, ale
skutkami, 13. jna 2017).

Pre Cirkev i pre vs vyprosujem milos nachdza Pna Jeia v hladnom a smdnom
bratovi, vcudzincovi, vlovekovi zbavenom odevu idstojnosti, vchorom auvznenom,
ale aj v tom, ktor je nerozhodn, nevedom, ponoren v hriechu, zarmten,
nevzdelan, ustrchan ineprjemn. Prosm, aby sme vJeiovch oslvench ranch
nali silu lsky, astie zrnka, ktor umieranm dva ivot, plodnos skaly, z ktorej prti
voda, rados zo schopnosti vyjs zo seba as do sveta bez nostalgie za minulosou, ale
s dverou v Boha, s tvorivm prstupom k vzvam dneka i zajtrajka, pretoe ako
hovorieval svt Vincent lska je nekonene vynaliezav.

Vo Vatikne, 27. septembra 2017

Spomienka na svtho Vincenta de Paul

.famvin Press Center III