You are on page 1of 17

GUARANI PARA LA COMUNICACIÓN POPULAR EN EL ÁMBITO JURÍDICO

GUARANI REKO HA ÑE'Ẽ REMBIASA

1. ÑANDE YPYKUÉRA

 1.1. Aty guataha (corrientes migratorias)


 1.2. Ava Pypuku (Caballero-gua)
 1.3. Ava Itaipugua
 1.4. Guarani retãngatu (Civilización Guarani)
 1.5. Guarani tekopykatu ha jeroviakatu (Moral y religión Guarani)

1.1. ATY GUATAHA

Kuñakarai Branislava Susnik, heta tembiapo porã ojapova’ekue ñane retãme


ohapykuehóvo ñande rapo; ja’eporãsérõ, oikuaa porã hagua ñande ypykuépe:
mávapa ha’ekuéra, moõguipa ou, mamórupipa oikojepe hikuái ñane retãme,
mba’éichapa hete, mba’éichaitépa oiko itavakuérape ha avei mba’éichapa
omba’apo hikuái. Ha’e he’i umi ñande ypykue ouhague hikuái Asia, Australia ha
Malasia-gui. Ha’ekuéra jeko oike Amérikape Estrecho de Bering rupi, oĩva
ko’ága Alaska-pe. Avei, umi ñande ypykue oikejepékuri Amérikape Pacífico
para (océano) rupi.

Umi oguahẽraẽvéva Paraguaýpe, atyguataha peteĩha (primera corriente


migratoria), ha’ehína umi oñembohérava Australoide. Ko’ãva ova ha ova
ohekávo hembi’urã, ndaha’éi ñemitỹhára. Iñemoñare ñane retãme hína Choroti,
Chulupi, Lengua, Tova, Angaite, Sanapana ha Guana.

Australoide rire, oguahẽ hikuái atyguataha mokõiha (segunda corriente


migratoria), ouva’ekue Siberia-gui. Ko’ãva ikatupyryvéma. Oipurukuaáma
mymba kangue ojapo hagua hembipururã. Heseguakuéra hína Chamakóko ha
Moro (Ajoréo).

Ipahápe, atyguataha mbohapyha (tercera corriente migratoria), oguahẽva


Paraguaýpe ha’ehína umi oñehenóiva Malayo. Ko’ãva katu ñemitỹhára ha
oipurukatu hikuái ita ojapo hagua hembipuru. Iñemoñare ñane retãme hína umi
iñe’ẽ Guaraníva: Mbya, Ava Katu (Ava Guarani), Pãi, Ache, Guaraju ha Tapiete.

1.2. AVA PYPUKU (CABALLERO-GUA)

Ary 1986, oñemoñepyrũkuri peteĩ tembiapo ijojaha’ỹva Táva Caballero-pe,


oĩvahína Paraguari yvyvorépe (Departamento de Paraguari). Pe tembiapo
omoakã José Antonio Perasso, ñane retãyguáva; ha Luciana Pallestrini, Italia-
ygua. Ha’ekuéra oheka upépe ñande ypykue rapykuere. Mokõivévante iñarandu
ha ikatupyry upe mba’épe.

Hembiapokueraita rehe ae ko’ága jaikuaa Caballero-pe oikohague ñande ypykue


“Ava Pypuku” ojapo mbohapysu poteĩsa ary (tres mil seiscientos años). Upépe
ha’ekuéra ojogapo, oheja ikaruha rapykuere, oñotỹ umi omanóvape ha ojapo
hembipururã yvy, ita ha kanguégui.
1.3. AVA ITAIPUGUA

Itaipu Binacional omopu’ãva Hernandarias-pe tendyry’apoha (hidroeléctrica)


ombojoaju avei Paraguay ha Brasil retãme tembiapoguasúpe. Upépe,
oñemopyenda mboyve upe mba’e guasuete, ojejuhúkuri avei ñande ypykue
rapykuere. Umíva katu itujavéntema. Ha’ekuéra oikojepékuri upérupi ojapo
poapysu ary (ocho mil años). Itaipúpe ñaguahẽvo jajuhukuaa, iñongatupyre,
japepo (ha’ekuéra oipurúva oñotỹ hagua omanóvape), hembipurukuéra yvy, ita
ha kanguégui ijapopyréva.

1.4. GUARANI RETÃNGATU

Moisés Bertoni niko ohaíkuri mbohapy aranduka ijojaha’ỹva, hérava “La


civilización Guarani” omboguapyhaguépe opa mba’e ha’e ohechakuaáva
Guaranikuéra rekópe. Ha’e ohecharamo ha omomba’eguasu
mba’eichaitepevépa ipotĩ ha hesãi hikuái. Avei ohechakuaa mba’éichapa hekove
puku, ha he’i upe mba’e ojehuha hesãigui hikuái hetepýpe ha iñapytu’ũme,
hekorory ha ipy’aguapykuaáre. Oñangarekokuaa hikuái ijehe, ndaha’éi ku
ikaruhetáva térã ikaruvaíva. Ndo’úiva yva itujúva térã hi’aju’ỹva, térã tembi’u
ndojyporãiva.

Oikuaa avei karu’ỹ (ayuno), ha’ekuéra ojapóva oipotágui ha oipota jave, térã
oaguyjeme’ẽvo Tupãme; ỹramo omopotĩvo ipy’a ha hetepy hamba’e. Avare,
karaiva térã paje ojapo hikuái upe karu’ỹ oñepyrũ mboyve iñemongeta Tupã
ndive; upéicha avei, okaru’ỹ umi túva ita’ýra heñoiramóva, oñanduka ha
ohechaukávo ipy’arory Tupãme. Ipotĩ asy ndaje ojapokuévo hembi’urã ha
okarúta jave katu oipyso pakova rogue mesa ári ha upe mba’e ári omboguapy
hembi’u ha upépe ae okaru. Katuete ojepohéi porã ojapo hagua hembi’urã ha
okaru mboyvemi. Ndo’uguasúiva so’o, oĩvoi ndo’uietéva. Pira añoite ho’u. Mymba
ro’o ombohasykatu chupekuéra, ha upevakuére heta ndojepokuaajepéi Européo
rembi’úre. Ndaha’éi omymbajukaitereíva. Ijypykuemavoi oipururaka’e hembi’urã
opaichagua ka’avo ha ñana rogue ha heseve mandi’o, jety ha yva. Ndo’úiva
hikuái guyra rupi’a.

Ko’ãva hína umi mba’e oipuruvéva hembi’úpe: mandi’o, avati, jety, yvakuéra ha
eirete. Yva apytépe katu ho’u pakova, anana, aratiku, arasa, jakarati’a, pakuri,
andai, kurapepẽ ha mbokaja. Kuimba’e, kuña ha mitã opu’ãre ohóma ojahu ha
oñakãky’o ysyrýpe. Oĩjeko ára ojahuhápe mokõi jey. Chiriguanokuéra oipuru
ñandyra ra’ỹi josopyréva oñakãky’o hagua.

Oñangarekokuaa avei ipyapẽ ha ipysãpẽre. Oñakãky’óvo oipuru hikuái peteĩ


havõ ha’ekuéra ojapóva ka’avokuéragui. Ojahupa rire ha oñemokã porã mboyve,
omonambaite hikuái hetére mba’eñandýva (ungüento, pomada), ojapóva hikuái
urukúgui. Upehaguére hete ha hóva jepe ipytãngy asy opytávo. Upehague
ko’ẽme ojahu onohẽmba peve uruku rembyre hetégui, uperiremínte omonajey
hagua ijehe. Hopehýi jave ha’ekuéra oñemohendáma ikyhápe. Péicha jave
ndaha’éi ku oñeha’ãva hikuái omboyke topehýi. Ha’ekuéra okese jave oñeno ha
orambi ñepyrũma. Oguata puku jave ñu térã ka’aguýre ha ohupytývo chupekuéra
topehýi, oñeno ha oke yvýpe ha upeichahápe, pyhare javérõ, omohenda ipy pyte
tataypy gotyo, ombyakúvo hete ha ani hagua iro’y. Tata ndogueiva’erã araka’eve.
1.5. GUARANI TEKOPYKATU HA JEROVIAKATU

Ava Guarani niko ndoúi oikohaguáicha tapiaite yvy ape ári, ha’éniko
sapy’aitemínte ou ombohasávo hekove ko’ápe, oikuaágui oĩha kóva rire upe yvy
marã’ỹ. Upehaguére ha’ekuéra he’íjepi yvy, mymba, ka’avo ha mba’ehekotee’ỹva
ndaijaraiha. Ava ndikatúi oñemomba’e umi mba’e umívare.

Ava Guarani ou yvy ape ári oñembohekokatu hagua. Upevarã oikova’erã


jekupytýpe hapichakuéra ha hekoha ndive, hekoha ryepýpe.

Oipurukatuva’erã oĩva guive hekohápe. Opaite mba’e hyepýpe


oñemohendávaniko oguereko ijarýi (genio tutelar), péicha oĩ tajy jarýi, guasu
jarýi, ka’a jarýi ha ambuéva; oñeñandukáva hikuái tekoha oipuruvaisévape.
Yvyra jaitýta jave tekotevẽ jaity umi ñaikotevẽtava, ani jaityparei. Upéicha avei
ñamymbajuka jave tekotevẽ jahekýi umi jaipurútavante, hembýramo katu
ñaporombojopoiva’erã. Jaipurukuévo umi mba’e oĩva tekohápe niko ñamomegua
jahávo upe tenda. Upéicha rupi avei ava Guarani ohechakuaávo tekoha imegua
ñepyrũha, ováma ambue yvy pehẽme. Upe aja tekoha purupyrépe hokyjey ha
oñemoñajey opa mba’e oĩva hyepýpe. Avakuéra niko are oikundahajepékuri ijyvy
oipo’o hagua yvakuéra hamba’e. Upehaguére, ndojehaitypo’aréi mamove.
Upévare avei, ojejavy umi he’íva ha’ekuéra ovaha okyhyjégui omanóva ángagui,
ousapy’áramo omondýi hagua chupekuéra. Añetehápe, avakuéra ova ha ova
ohekágui hembi’urã, ndaha’éi kyhyje añógui. Tekotevẽ ñanemandu’a, ymave,
ha’ekuéra oguerahaha hendive, ova ha ova jave, umi omanova’ekue
kanguemimi, jahechápa ndoikoveijeýmba’e ñembo’ejeroky ha purahéi rupive.

Upéicha avei, ha’ekuéra oiporavo herarã tekogua (naturaleza) ryepýgui.


Ñandékatu ñamoĩsete ñande réra tape térã távakuérape. Ha’ekuéra nahániri.
Ja’ehaguéicha tekohágui oipyhy hikuái herarã. Techapyrãrõ, ja’ekuaa avei
mburuvicha herava’ekue Kapiatã oipyhyhague héra, hekohágui;
omomba’eguasu ha ohecharamógui upe ka’avo. Avakuéra oñangareko, oikuaa
pypuku ha ohayhu añete oĩmiva guive tekohápe. Upehaguére, tekoha ryepýpe
ha tekoha ndive mante ha’ekuéra oikokuaa, tekoha’ỹre ha’ekuéra ndaha’éi
mba’eve. Ijeroviakatúgui ja’ekuaa ha’eha hekovekuéra sã. Upégui osẽmbaite opa
mba’e: hekopykatu, hembikuaa ha hembiapoita. Ha’ekuéra ojerovia peteĩrente,
sapy’ánte héra hetáva. Mbyakuéra apytépe ojehero Ñande Ru Papa Tenonde,
ha’evahína ypy ha paha. Paĩ Tavyterã apytépe katu hera Ñane Ramói Jusu Papa.
Amo hapópe, upe mba’e ohechauka porã ñandéve ha’ekuéra oikuaaporãha
mba’éichapa heñói arapy, yvy ha ava, jeroviakatu rupive nga’u. Ñande Ru Papa
Tenonde jeko -Mby’akuéra apytépe- omoheñói arapy, yvy, mymba, ka’avo,
mba’ehekotee’ỹva (mineral) ha ava; ha avei -ñepyrũrãitépe- omoheñói ñe’ẽ térã
ayvu ha’ekuéra he’iháicha. Omoheñói avei, mborayhu ojoapyteperã ha peteĩ
momorãheikatu (himno sagrado); ha mbohapyve osẽ ichugui ha oĩ ipype,
ipytúpe. Ko’ã mba’e jaikuaávo hesakãne avei ñandéve mba’érepa ha’ekuéra
omomba’eguasuete ñe’ẽ. Ha’ekuéra noñe’ẽreíri ha noñe’ẽhetái, tekotevẽvante
he’i. Upehaguére iñe’ẽngatu hikuái. Ava Guarani oheka upe aguyje ohupytýva
hekokatu rupi; ha upevarã ombokatu hekopy ha hete, ha oñeha’ã avei oiko
jekupytýpe hekoha ndive. Katu niko ñe’ẽ iporãvéva Guarani ñe’ẽme ha he’iséva
marã’ỹ; upehaguére avei pa’ikuéra -ogueruva’ekue Hesukirito jeroviakatu-
oñemomba’e mokõive ñe’ẽre ohero hagua i-santo-kuéra, ohenóivo chupekuéra
marangatu (marã’ỹngatu), avañe’ẽme.

2. GUARANI ÑE’ẼTE REMBIASA

 2.1. Paraguay retã España poguýpe


 2.2. Paraguay ñemosãsõ. Francia ha López arapa’ũ
 2.3. Ñorairõ guasu Argentina, Brasil ha Uruguay ndive
 2.4. Ñorairõ Guasu riregua arapa’ũ
 2.5. Cháko ñorairõ

2.1. PARAGUAY RETÃ ESPAÑA POGUÝPE

Paraguáipe -kóva hína ñane retã réra tee- oguahẽkuri umi Español, Cristobal
Colón riréma. Péicha, ary 1524, ohasa Paraguay rupi Alejo García, ha’evahína
upe pytagua opyrũ’ypyva’ekue ñane retã.

Hapykuerimínte, ary 1527, Sebastián Gaboto oikundaha ysyry rupi Guarani retã.
Upéikatu, ary 1537, Juan de Ayolas ha Juan de Salazar oguahẽ hikuái
Paraguaýpe ha omoheñói upe táva omboherava’ekue “Fuerte Nuestra Señora
de la Asunción” Paraguaýpe.

Domingo Martínez de Irala ouva’ekue upe rire, oñemokuña ha heta


oporomomemby, ambue España-ygua ojapohaguéicha. Hendive oúma avei
pa’ikuéra, ohekombo’e ha ombohekovepyahujeývo ñande ypykuépe. Ha’ekuéra
omopu’ã heta táva pyahu itupão reheve. Ary 1575, ou’ypýkuri umi pa’i
Franciscano ha omoheñói Kapi’atã, Jaguarón, Atyra, Altos, Ka’asapa, Juty
hamba’e. Péicha avei, ary 1604, Hesuitakuéra ou’ypýkuri ha omoheñói San
Ignacio Guasu, Santa María, Santa Rosa, Santiago, San Cosme ha Damián,
Trinidad, Jesús, Belén ha Loreto umíva. Ha’ekuéra oñeha’ãmbaitékuri oikuaauka
España ñe’ẽte, ijepokuaa ha ijeroviapykatu Hesukirito rehegua. Upe guive
España ñe’ẽte ija ñepyrũ Guarani retãme. Jepémo upéicha, ndojehecharamói ha
sa’i ojepuru. Españaygua jeýnte umi oipurúva iñomongetápe. Ohechakuaágui
mba’eve ndikatumo’ãiha ohupyty España ñe’ẽte rupive, oñepyrũ hikuái
oñemoarandu avañe’ẽme, jahechápa péicha omotenondeporãve hembiapoita.
Ary 1610 guive, ha’ekuéra oñepyrũkuri onohẽ yvytu pepóre kuatiañe’ẽ (libro)
Guarani ñe’ẽtekuaa ha Hesukirito rembiasaguigua, ha’ekueravoi ohaíva ha avei
ombonguatiáva ñande ypykue i-kristiáno rekóva, oikóva ipoguýpe.

Pa’i José Serrano ohai “La diferencia entre lo temporal y lo eterno”. Pa’i Antonio
Ruíz de Montoya katu omonguatia “El arte y vocabulario de la Lengua Guarani”.
Ñande ypykue hérava Nicolás Japugua’ỹ ohai ary 1724 “Explicaciones del
Catecismo en Lengua Guarani” ha “Sermones y ejemplos”, ary 1727. Ohai hagua
Guarani ha’ekuéra oipurúkuri España ñe’ẽte achegety ha upevakuére avei heta
ñe’ẽ Guaranimegua -upe guive ha ága peve- ojehai ha oñemoñe’ẽ hekope’ỹ.
Pa’ikuéra rupive Guarani ñe’ẽte ojehai ñepyrũ. Guarani ñe’ẽte ojepurúkuri upérõ
ogapýpe ha tupãópe: ñembo’e (misa), ñemoñe’ẽngatu (sermones) ha purahéipe
(cantos). Avei, umi España-ygua oipurúkuri Guarani ñe’ẽte ohekombo’évo ñande
ypykuépe ñoha’ãnga rupive. Guarani ñe’ẽte naikangýi, imbareteve uvei,
upevakuére mburuvichakuéra ojepy’apy hikuái. Oĩvoíkuri peteĩ, Gobernador L.
Rivera ohaiva’ekue Virrey Melo de Portugal-pe kóicha: “Ivaieterei mba’e ojehúva
ko’ápe. Guarani ñe’ẽténte ojepuru. Ypykuéra ndoikuaaséi mba’eve España
ñe’ẽtégui; ha hi’ári avei, noikuaaseguasúi mba’eve ñandehegui ha ñanemboyke
hikuái”.

Ko’águi ikatu avei ñamboja’o Ava Guarani ha Guarani ñe’ẽte rembiasa mokõime.
Peteĩvape jajuhúta ñande ypykue oĩva España-ygua ha Hesuitakuéra poguýpe,
ko’ãvape ñamboherakuaa Guarani hekosãva, oikóva chuguikuéra koygua
(oñembokógava térã oñemitỹkuaáva). Oikóva peteĩ tendápe, Reducción
Jesuítica-pe, tembiguáirõ. Hesuitakuéra oheko’óva ojapo hagua chuguikuéra
kristiáno. Ko’ã ñande ypykue oikojepékuri péicha -Hesuita poguýpe- 164 ary.
Hesuitakuéra oñemosẽ Paraguaýgui ary 1768.

Ambuévape katu ñamboherakuaa Guarani hekosã’ỹva, ha’evahína ka’aguygua.


Ho’a’ỹva’ekue España-ygua ha Hesuitakuéra poguýpe. Ko’ãva oiko ka’aguýre.
Upépe, ova ha ováva peteĩ tekohágui ambuévape tembi’u rekávo
(oñembokoga’ỹva térã oñemitỹkuaa’ỹva). Ko’ãva ojepokuaa, oipurukatu,
ogueroguata ha omyasãijeýva iñemoñare apytépe Ava Guarani reko tee. Jepémo
Paraguay retã oĩkuri upérõ España poguýpe, kuña Guarani -oikóva kuimba’e
España-guá ndive- ohekombo’e imembykuérape Guaraníme ha upévare mitã
péicha okakuaáva ndoikuaái ha noñe’ẽikuri España ñe’ẽtépe. Oĩháicha Guarani
hekosãva ha Guarani hekosã’ỹva, ja’ekuaa avei oĩhague: 1) Guarani ñe’ẽte
ojehe’a’ỹva España ñe’ẽre, oikuaa ha oipurukatúva ava ka’aguygua, ha 2)
Guarani ñe’ẽte oheróva España rembikuaa ha Hesukirito jeroviakatu. Upéicha
rupi, ko arapa’ũme, Guaraníme ijákuri España ñe’ẽmimi, oĩ’ỹ ha ojekuaa’ỹva
avañe’ẽme, kóicha: kavaju, vaka, ovecha, kavara, kamisa. Avei heñóikuri ñe’ẽ
pyahu ojehero hagua kristiáno rembikuaa, kóicha: Tupã, tupão, tupãnói, angaipa,
yvága, añaretã, mongarai ha avare.

2.2. PARAGUAY ÑEMOSÃSÕ. FRANCIA HA LÓPEZ ARAPA’Ũ

Ohasávo ára, umi Paraguay ra’yteéva -Guarani ha España-ygua ñemoñare-


ikane’õ hikuái pytagua jejahéigui ha upévare ono’õñemíjepi ha peichahápe
oguahẽ peteĩ ñe’ẽme omosãso hagua Paraguay España poguýgui ha upevarã
oipuru hikuái Guarani ñe’ẽte iñomongetápe. Fulgencio Yegros, Pedro Juan
Caballero, José Gaspar Rodríguez de Francia, Vicente Iturbe, Fernando de la
Mora, Antonio T. Yegros, Juana María de Lara, Juan F. Recalde ha Mariano A.
Molas oñe’ẽ hikuái Guaraníme, ha peichahápe ary 1811 –15 jasypo ko’ẽme-
omosãso hikuái ñane retã España poguýgui. Ñane retã mosãsohára oipurúkuri
upérõ ñe’ẽñemi (santo y seña) Guaraníme. Upéi, ary 1814 guive, José Gaspar
Rodríguez de Francia oisãmbyhýkuri Paraguay retã. Ha’e oñeha’ãkuri
omotenonde ñanemba’éva: mba’e’apo, yvy’a ha ñane ñe’ẽte avei. Francia voi
oipuru Guarani ñe’ẽte iñomongetápe ha marandu myasãime. Avañe’ẽ ojepuru
tapia opaite mba’épe: ogapýpe, mbo’ehaópe, tupãópe hamba’e. Peichahápe,
Anastacio Rolón -ñe’ẽpapára Karaguataygua- oipyahã Guaraníme momorãhéi
(himno) ypykue.

Ary 1844, Carlos Antonio López ojupi Paraguay motenondehárarõ. Heta mba’e
porã ojapókuri ñane retã rayhupápe; jepémo upéicha, omboyke avañe’ẽ ha
omotenonde España ñe’ẽte, ohechakuaágui ipytyvõharakuéra ndaikutupyryiha
ñomongetápe. Upe mba’e omyatyrõ hagua Carlos Antonio López omoheñóikuri
heta mbo’ehao ha heseve España ñe’ẽte puru mitã ñemoarandúpe. Péicha avei
kuatiañe’ẽ upérõ oñenohẽva apytépe ndaiporiete Guaraníme ojehaíva. Oĩmbaite
castellano ha latín-pe. López omboherajoapy pyahu ñande ypykuépe. Ary 1840
rupi heñói Juan Manuel Avalos (Aguai’y, Karapeguápe). Ha’e ohaíkuri “Che
lucero aguaiyy”.

2.3. ÑORAIRÕ GUASU ARGENTINA, BRASIL HA URUGUAY NDIVE

Argentina, Brasil ha Uruguay ojoaju hikuái ha ojeity Paraguay ári ñorairõme.


Ñorairõ Guasu ojepyso 1865 guive 1870 peve. Francisco Solano López -Carlos
A. López ra’y-omotenondékuri upérõ Paraguay guarinikuérape (soldado). Upérõ
Guarani ñe’ẽte oñemotenondejey, ha’égui ñe’ẽte oipuruvéva tetãygua ha
upévare avei Francisco Solano López ha ipytyvõharakuéra oñemoñe’ẽ
Guaraníme iguarinikuérape. Avei, oñembohetia’e hagua Paraguay ra’ývape,
osẽraka’e irundy kuatiahaipyre (periódico): “Kavichu’i”, “El Cacique Lambare”, “El
Centinela” ha “La Estrella”, ojehaíva Guaraníme. Ipype ogueru hikuái purahéi,
ñe’ẽpoty ha marandu opaichaguáva. Natalicio de María Talavera (1839-1867),
ha’éva ñe’ẽpapára Guarani peteĩha, oikuatiákuri Kavichu’ípe ko ñe’ẽpoty.

2.4. ÑORAIRÕ GUASU RIREGUA ARAPA’Ũ

Opaitévo Ñorairõ Guasu, oñepyrũkuri Guarani ñe’ẽtépe guarã ára vai. Umi
pytagua ñandeaho’iva’ekue ohechakuaa hikuái Guarani ñe’ẽte omombareteha
Paraguayguávape. Upévare omoñepyrũ hikuái ambue ñorairõ oñeha’ãva’ekue
omboyke ha ojuka Guarani ñe’ẽtépe. Bartolomé Mitre, Argentina-ygua
mburuvicha, oñeha’ãkuri opaite ára ha opaite hendáicha ojuka avañe’ẽme. Ha’e
he’iva’ekuevoi Guarani ojehekýirõ ñane retãgui, kóva ikatutaha oñemongu’i ha
ipehẽmimi oñembojoaju Argentina, Brasil ha Uruguaýre. Mitre remiandu oku’e
heta hendáicha. Upe tembiapo ky’a oñepyrũkuri umi ñane retãygua ndive, ohóva
Argentina retãme oñemoarandúvo mbo’ehararã. Oñemoinge iñakãme Guarani
hekomarãha. Upérõ oje’e ñepyrũ ¡Guarángo! Guarani ñe’ẽhárape. Avei
ojepurujepe ambue mongyhyjerã: jeja’o, tovapete ha jurupete. Péicha avei,
Guaraníme oñe’ẽva oñesũva’erã mbo’ehao korapýpe: juky, itaku’i térã avati tupi
ku’i áiri. Ary 1870, Cirilo A. Rivarola oisãmbyhýva ñane retã Carlos Loizaga ha
José Díaz de Bedoya ndive; onohẽ peteĩ kuatiapyre (resolución) ombotovéva
avañe’ẽ puru mbo’ehaópe.

Heta mba’e vai ohasa upérõ -ndahi’aréi peve- Guarani ñe’ẽte ha upevakuére
ja’ekuaa avei ko’ágaite peve ndaiporiha yvy ape ári ñe’ẽte avañe’ẽicha hembiasa
asyetéva.

Jepémo noñeñe’ẽveiva’erã Guaraníme, ñane retãygua oĩhaguéicha


ndaipy’amirĩri ha akóinte oipurukatu avañe’ẽ iñomongetápe. Aipórõ, jeja’o,
jurupete, ñesũ mbo’ehao korapýpe hamba’e nomokangýi ñane retãyguápe ha
upevére oipurupuruve iñe’ẽ tee. Upérõguare Guarani rayhuhára apytépe oĩkuri
Moisés Santiago Bertoni (Lottigna-Suiza, 1857-1929), heta kuatiañe’ẽ
ohaiva’ekue omomorãvo Guarani reko. Hembiapokatu apytépe oĩ “La civilización
Guarani”. Péicha avei, heta ñe’ẽpapára katupyry omyasãi hemiandu yvytu
pepóre, umíva apytépe jajuhukuaa: Narciso R. Colmán (Yvytĩmi, 1880-1954),
ohaiva’ekue “Ñande ypykuéra”; Francisco Martín Barrios (San Juan Bautista,
1893-1939) omoñepyrũva’ekue ñoha’ãnga Guaraníme ha avei ohaiva’ekue
ñe’ẽpoty “Che kuãirũ resa”; ha ipahápe, ñanemandu’ava’erã avei Manuel Ortiz
Guerrero (Villarrica 1893-1933) ha Félix Fernández (Itaygua 1897-1981) rehe,
hetaite ñe’ẽpoty porã ohaiva’ekue. Ja’eva’erã avei ary 1920 oñemoheñoihague
Academia Guarani. Upéicha avei, ary 1922, Félix Trujillo omoheñói kuatiarandu
(revista) Okára potykuemi, omyasãiva ñe’ẽpoty, purahéi ha opaite Paraguay
mba’eteéva.

2.5. CHÁKO ÑORAIRÕ

Ary 1932 guive, 1935 peve, ñane retã oikékuri ñorairõme Bolivia retã ndive.
Upérõ, jepiveguáicha, Guarani ñe’ẽte oñemohendajeýma tenondetépe.
Añetehápe, avañe’ẽ ha’ékuri Paraguay mboka hyapuhatãvéva. Tuvichavete José
Félix Estigarribia ohechakuaágui upe mba’e onohẽraka’e kuatiapyre 51, he’íva
Paraguay ñorairõharakuéra oipurutaha Guarani ñe’ẽte oikuaauka hagua
opaichagua marandu, ojoapytépe. Boliviagua-ygua oipyhýjepi marandu ha
ndikatúi ombojerekatu castellano-pe ha jepémo ombojerekatu mba’eve
nahesakãi chupekuéra. Techapyrãrõ ñahesa’ỹijokuaa kóva: “Heta ojeroky rire lo
mitã péina oho peteĩteĩma hikuái. Che ra’ykuéra péina oitypeijoáma óga
renonde”. Ñambojerávo jajuhúta he’iseha: “Tuicha ñorairõ rire, Bolivia-ygua ojeity
hapykue gotyo”. Ambue marandu katu he’i: “Che syva guasu, che sombrero’i ha
hakuhína kuarahy”. Ñambojerávo jajuhúta he’iseha: “Ñorairõ renda tuicha
ojepyso. Paraguay ñorairõhára ndahetái. Bolivia-ygua hatãngue ombokapu ore
ári”.

Ja’ekuaa avei Cháko ñorairõme oñemoheñoihague heta ñe’ẽ pyahu. Opaite


mba’e oñembohéra Guaraníme, péicha: mba’yruvevépe (avión) ojeherókuri
guyrapepo’atã; mba’yrumýi (vehículo) katu oñembohéra muamua;
mbokapohýipe (ametralladora pesada) oje’e kururu guasu. Avei Guaraníme
ojehero mburuvichakuérape. Techapyrãrõ: Akã guasu (José F. Estigarribia) ha
Leõ karẽ (Cnel. Rafael Franco).
LA LENGUAGUARANI Y EL MARCO JURÍDICO INTERNACIONAL

1.1. El guarani y el marcojurídico. Alcances y pretensioneslegales en los


organismos internacionales.
Aponde’a 4ª. Léi de Lengua-pe he’i: Guarani ñe’ẽ tetãnguéra joajúpe.
Pokatuenda oku’eva’erã ikatuhağuáicha ñe’ẽ Guarani ojehechakuaa umi
tembiapopy mboguatahápe, tetãnguéra ojoajuhápe ha oikehápe Paraguái ñe’ẽ
teéicha.
1.2. ONU: Declaración de los Derechos Humanos
1.2.1. Política Internacional de las Naciones Unidas
Tojejapo ñopytyvõ opa haĝua apañuãi opaite tetãnguéra atýpe, umi apañuãi
ha’éva viru ñeikotevẽ rupi, tapichakuéra aty, tembikuaa rehegua ýrõ tekove
remikotevẽre ha toñemba’apo tokakuaa ñemomba’e guasu tapichakuéra
derecho ha sãso oguerekova’erã maymave, oñemboyke’ỹre avavépe ogueko
rupi ipire sa’y ambue hendáicha, ha’e rupi kuña ýrõ kuimba’e, oñe’ẽ haguére
ambue ñe’ẽme térã oguereko rupi ambue jerovia. Realizar la cooperación
internacional en la solución de problemas internacionales de carácter
económico, social, cultural o humanitario, y en el desarrollo y estímulo del
respeto a los derechos humanos y a las libertades fundamentales de todos, sin
hacer distinción por motivos de raza, sexo, idioma o religión.
1.2.2. Derechos Lingüísticos.
La Declaración Universal de Derechos Lingüísticos fue aprobada en Barcelona
durante la Conferencia Mundial de Derechos Lingüísticos, celebrada del 6 al 9
de junio de 1996 por iniciativa del Comité de Traducciones y Derechos
Lingüísticos del International PEN Club y el CIEMEN (Escarre International
Center for Ethnic Minorities and the Nations), y que contó con el apoyo moral y
técnico de la Unesco, la participación de 66 organizaciones no gubernamentales
(ONG), 41 centros PEN y 41 expertos internacionales en jurisprudencia
lingüística. Hupytyrã tuichave oguerekóva ko tembiapo ha’e toñemongu’e
tekokatu oñeñangareko haĝua ñe’ẽnguérare, ha toñeñangarekove umi
imbovyvéva ñe’ẽre toñemombarete ani ikangy térã opa.
El texto de la Declaración fue presentado ante el representante del Director
General de la UNESCO; considera la diversidad lingüística y cultural existente
en el mundo y rechaza la homogeneización cultural forzada, reconoce derechos
lingüísticos individuales (derecho a ser reconocido miembro de una comunidad
lingüística, derecho al uso público y privado de una lengua,...) y derechos
lingüísticos colectivos (derecho a disponer de servicios culturales, derecho a la
presencia equitativa de la lengua y la cultura en los medios de comunicación…).
1.2.3. Derechos Consuetudinarios.
Pe Derecho ojehai’ỹva oguerekóva opaite tetã aty, oguereko ijapytépe umi
tembiaporã “opavave oikuaa ha oipurúva derecho ramo” oñemboyke’ỹre umi léi
ojehaíva kuatiape. Ko Derecho ojehai’ỹva ymaite guive ojeipuru yvy apére ha
tembiapo tuichave oguerekóva ha’e oĩ jave umi pa’ũ ohejáva leikuéra omyanyhẽ
haĝua marandúpe.
1.3. PACTO SAN JOSÉ DE COSTA RICA.
La Convención Americana sobre Derechos Humanos (también llamada Pacto de
San José de Costa Rica) fue suscrita, tras la Conferencia Especializada
Interamericana de Derechos Humanos, el 22 de noviembre de 1969 en la ciudad
de San José en Costa Rica y entró en vigencia el 18 de julio de 1978. Es una de
las bases del sistema interamericano de promoción y protección de los derechos
humanos.
El Capítulo III (artículos 26) este artículo cita el compromiso de los estados a
crear legislaciones “que se derivan de las normas económicas, sociales y sobre
educación, ciencia y cultura, contenidas en la Carta de la Organización de los
Estados Americanos”.

1.4. 100 REGLAS DE BRASILIA


1.4.1. Concepto de las personas en condición de vulnerabilidad.
Oje’e oĩha temikotevẽ umi tapicha ikangyve rupi taha’éva oguerekóre peteĩ ary,
kuña ýrõ kuimba’e, mba’éicha oĩ hete ha iñakãme térã ojehecháre mba’e atýpe
oiko, oguerekópa viru, ha’e rupi ñande ypykue ýrõ hembikuaa rupive, ojuhu jejoko
pokatuenda tekojaja ñesambyhýpe.
Se consideran en condición de vulnerabilidad aquellas personas que, por
razón de su edad, género, estado físico o mental, o por circunstancias sociales,
económicas, étnicas y/o culturales, encuentran especiales dificultades para
ejercitar con plenitud ante el sistema de justicia los derechos reconocidos por el
ordenamiento jurídico.
Podrán constituir causas de vulnerabilidad, entre otras, las siguientes:
la edad, la discapacidad, la pertenencia a comunidades indígenas o a minorías,
la victimización, la migración y el desplazamiento interno, la pobreza, el género
y la privación de libertad.
La concreta determinación de las personas en condición de
vulnerabilidad en cada país dependerá de sus características específicas,
o incluso de su nivel de desarrollo social y económico.

1.4.2. Personas en condiciones de Vulnerabilidad.


1.4.2.1 Ary (Edad): Se considera niño, niña y adolescentea toda persona
menor de dieciocho años de edad, salvo que haya alcanzado antes la mayoría
de edad en virtud de la legislación nacional aplicable.
Todo niño, niña y adolescente debe ser objeto de una especial tutela por
parte de los órganos del sistema de justicia en consideración a su
desarrollo evolutivo.
El envejecimiento también puede constituir una causa de
vulnerabilidad cuando la persona adulta mayor encuentre especiales
dificultades, atendiendo a sus capacidades funcionales, para ejercitar sus
derechos ante el sistema de justicia.
1.4.2.2. Tapicha heko ambuéva (Capacidades Diferentes) Persona con
discapacidad: Se entiende por discapacidad la deficiencia física, mental o
sensorial, ya sea de naturaleza permanente o temporal, que limitala
capacidad de ejercer una o más actividades esenciales de la vida diaria,que
puede ser causada o agravada por el entorno económico y social.
Se procurará establecer las condiciones necesarias para garantizar
la accesibilidad de las personas con discapacidad al sistema de justicia,
incluyendo aquellas medidas conducentes a utilizar todos los servicios
judiciales requeridos y disponer de todos los recursos que garanticen su
seguridad, movilidad, comodidad, comprensión, privacidad y comunicación.
1.4.2.3. Oĩ rupi ñande ypykuéra atýpe (Pertenencia a comunidades
Indígenas): Las personas integrantes de las comunidades
indígenaspueden encontrarse en condición de vulnerabilidad cuando ejercitan
sus derechos ante el sistema de justicia estatal. Se promoverán las
condiciones destinadas a posibilitar que las personas y los pueblos
indígenas puedan ejercitar con plenitud tales derechos ante dicho sistema de
justicia, sin discriminación alguna que pueda fundarse en su origen o identidad
indígenas. Los poderes judiciales asegurarán que el trato que reciban por
parte de los órganos de la administración de justicia estatal sea
respetuoso con su dignidad, lengua y tradiciones culturales.
Todo ello sin perjuicio de lo dispuesto en la Regla 48 sobre las formas de
resolución de conflictos propios de los pueblos indígenas, propiciando su
armonización con el sistema de administración de justicia estatal.
1.4.2.4. Tapicha ohasa asýva (Victimización): A efectos de las presentes
Reglas, se considera víctima toda persona física que ha sufrido un daño
ocasionado por una infracción penal, incluida tanto la lesión física o
psíquica, como el sufrimiento moral y el perjuicio económico. El término
víctima también podrá incluir, en su caso, a la familia inmediata o a las
personas que están a cargo de la víctima directa.
Se considera en condición de vulnerabilidadaquella víctima del delito que tenga
una relevante limitación para evitar o mitigar los daños y perjuicios derivados
de la infracción penal o de su contacto con el sistema de justicia, o para
afrontar los riesgos de sufrir una nueva victimización. La vulnerabilidad
puede proceder de sus propias características personales o bien de las
circunstancias de la infracción penal. Destacan a estos efectos, entre otras
víctimas, las personas menores de edad, las víctimas de violencia doméstica o
intrafamiliar, las víctimas de delitos sexuales, los adultos mayores, así como los
familiares de víctimas de muerte violenta.
Se alentará la adopción de aquellas medidas que resulten adecuadas
para mitigar los efectos negativos del delito (victimización primaria)
Asimismo procurarán que el daño sufrido por la víctima del delito no se vea
incrementado como consecuencia de su contacto con el sistema de justicia
(victimización secundaria)
Y procurarán garantizar, en todas las fases de un procedimiento penal, la
protección de la integridad física y psicológica delas víctimas, sobre todo
a favor de aquéllas que corran riesgo de intimidación, de represalias o de
victimización reiterada o repetida (una misma persona es víctima de más
de una infracción penal durante un periodo de tiempo).
También podrá resultar necesario otorgar una protección particular a
aquellas víctimas que van a prestar testimonio en el proceso judicial. Se
prestará una especial atención en los casos de violencia intrafamiliar, así
como en los momentos en que sea puesta en libertad la persona a la que se
le atribuye la comisión del delito.
1.4.2.5. Jeho tetã ambuépe ha jeva tetã ryepýpe (Migración y
desplazamiento interno): El desplazamiento de una persona fuera del
territorio del Estado de su nacionalidad puede constituir una causa de
vulnerabilidad, especialmente en los supuestos de los trabajadores
migratorios y susfamiliares. Se considera trabajador migratorio toda persona
que vaya a realizar, realice o haya realizado una actividad remunerada en un
Estado del que no sea nacional.
Asimismo se reconocerá una protección especial a los beneficiarios del
estatuto derefugiado conforme a la Convención sobre el Estatuto de los
Refugiados de 1951, así como a los solicitantes de asilo.
También pueden encontrarse en condición de vulnerabilidad los
desplazados internos, entendidos como personas o grupos de personas quese
han visto forzadas u obligadas a escapar o huir de su hogar o de su lugar
de residencia habitual, en particular como resultado opara evitar los efectos de
un conflicto armado, de situaciones de violencia generalizada, de violaciones
de los derechos humanos o de catástrofes naturales o provocadas por el
ser humano, y que no han cruzado una frontera estatal
internacionalmente reconocida.
1.4.2.6. Mboriahu (Pobreza):La pobreza constituye una causa de exclusión
social, tanto en el plano económico como en los planos social y cultural, y
supone un serio obstáculo para el acceso a la justicia especialmente en
aquellas personas en las que también concurre alguna otra causa de
vulnerabilidad.
Se promoverá la cultura o alfabetización jurídica de las personas en
situación de pobreza, así como las condiciones paramejorar su efectivo acceso
al sistema de justicia.
1.4.2.7. Meña (Género): La discriminación que la mujer sufre en determinados
ámbitos supone un obstáculo para el acceso a la justicia, que se ve agravado en
aquellos casos en los que concurra alguna otra causa de vulnerabilidad.
Se entiende por discriminación contra la mujertoda distinción, exclusión o
restricción basada en el sexo que tenga por objeto o resultado menoscabar
o anular el reconocimiento, goce o ejercicio por la mujer, independientemente de
su estado civil, sobre la base de la igualdad del hombre y la mujer, de
los derechos humanos y las libertades fundamentales en las esferas política,
económica, social, cultural y civil o en cualquier otra esfera.
Se considera violencia contra la mujercualquier acción o conducta,
basada en su género, que cause muerte, daño o sufrimiento físico, sexual
o psicológico a la mujer, tanto en el ámbito público como en el privado, mediante
el empleo de la violencia física o psíquica.
Se impulsarán las medidas necesarias para eliminar la discriminación
contra la mujer en el acceso al sistema de justiciapara la tutela de sus
derechos e intereses legítimos, logrando la igualdad efectiva de condiciones.
Se prestará una especial atención en los supuestos de violencia
contra la mujer, estableciendo mecanismos eficaces destinados a la protección
de sus bienes jurídicos, al acceso a los procesos judiciales y a su
tramitación ágil y oportuna.
1.4.2.8 Reime rupi imbovyvéva apytépe (Pertenencia a minorías): Puede
constituir una causa de vulnerabilidad la pertenencia de una persona a una
minoría nacional o étnica, religiosa y lingüística, debiéndose respetar su
dignidad cuando tenga contacto con el sistema de justicia.
1.4.2.9. Reime rupi ka’irãime (Privación de libertad): La privación de la
libertad, ordenada por autoridad pública competente, puede generar
dificultades para ejercitar con plenitud ante el sistema de justicia el resto de
derechos de los que es titular la persona privada de libertad, especialmente
cuando concurre alguna causa de vulnerabilidad enumerada en los apartados
anteriores.
A efectos de estas Reglas, se considera privación de libertad la que
ha sido ordenada por autoridad pública, ya sea por motivo de la
investigación de un delito, por el cumplimiento de una condena penal, por
enfermedad mental o por cualquier otro motivo.
1.4.3. Acceso a la Justicia
El presente Capítulo es aplicable a aquellas personas en condición
de vulnerabilidad que han de acceder o han accedido a la justicia, como parte
del proceso, para la defensa de sus derechos.
Se promoverán las condiciones necesarias para que la tutela judicial de
los derechos reconocidos por el ordenamiento sea efectiva, adoptando
aquellas medidas que mejor se adapten a cada condición de vulnerabilidad.
1.4.4. Derecho a Intérprete
Se garantizará el uso de intérprete cuando el extranjero que no conozca la
lengua o lenguas oficiales ni, en su caso, la lengua oficial propia de la
comunidad, hubiese de ser interrogado o prestar alguna declaración, o cuando
fuere preciso darle a conocer personalmente alguna resolución.
1.4.5. Medidas procesales
Dentro de esta categoría se incluyen aquellas actuaciones que afectan la
regulación del procedimiento, tanto en lo relativo a su tramitación, como en
relación con los requisitos exigidos para la práctica de los actos procesales.
Requisitos de acceso al proceso y legitimación. Se propiciarán medidas para
la simplificación y divulgación de los requisitos exigidos por el ordenamiento
para la práctica de determinados actos, a fin de favorecer el acceso a la
justicia de las personas en condición de vulnerabilidad, y sin perjuicio de la
participación de otras instancias que puedan coadyuvar en el ejercicio de
acciones en defensa de los derechos de estas personas.
1.4.5.1. Oralidad
Se promoverá la oralidad para mejorar las condiciones de celebración de las
actuaciones judiciales contempladas en el Capítulo III de las presentes
Reglas, y favorecer una mayor agilidad en la tramitación del proceso,
disminuyendo los efectos del retraso de la resolución judicial sobre la situación
de las personas en condición de vulnerabilidad.
1.4.5.2. Formularios
Se promoverá la elaboración de formularios de fácil manejo para el ejercicio
de determinadas acciones, estableciendo las condiciones para que los mismos
sean accesibles y gratuitos para las personas usuarias, especialmente en
aquellos supuestos en los que no sea preceptiva la asistencia letrada.
ÑE’Ẽ GUARANI HA IJEIPURU TEKOJOJA ÑEÑANGAREKÓRÃ TETÃPÝRE

LA LENGUA GUARANI Y EL MARCO JURÍDICO NACIONAL

2.1. Constitución Nacional. Artículos que sustentan las lenguas oficiales.


La declaración del Guarani como “Lengua Nacional” por la Constitución de
1967 por un lado y como “Lengua Oficial por la Constitución 1992 por otro
lado.

LÉI GUASU ARY 1967: ojejerurékuri Tetãygua Amandaje Guasúpe (Convención


Nacional Constituyente), upérõ ijatýva, Guarani ñe’ẽtégui oiko hagua -Léi Guasu
rupive Paraguái ñe’ẽte.

Upe mba’ejerure rupive Léi Guasu 1967 guarépe, oñemopyendákuri:

Apopyrã 5º, he’iva’ekue: “Español ha Guarani ha’eha Paraguay ñe’ẽte, ága tetã
ñemotenondépe ojepuruvéta Español”,

Apopyrã 92º, he’ivakue: “Paraguái retã oñangarekova’erã Guarani ñe’ẽtére ha


oñeha’ãmbaiteva’erã omoinge tekombo’épe, omotenonde ha ombohekokatuve”.

LÉI GUASU ARY 1992: Guarani ñe’ẽtégui hasypeve oiko ñane retã ñe’ẽte
España ñe’ẽ ykére.

2.1.1 Apopyrã 77º he’i: “Mbo’ehaokuérape iñepyrũrã mitãme oñembo’eva’erã


hogaygua ñe’ẽ teépe. Upéicha avei oñemoaranduva’erã chupekuéra mokõive
Paraguay ñe’ẽme. Umi tapicha, tetãygua aty mbovyvéva, noñe’ẽiva Guaraníme,
oiporavokuaa Paraguay ñe’ẽ peteĩha oñembo’euka hagua”. eteĩcha. Léi
Guasúpe -oñemboajeva’ekue.

2.1.2 Apopyrã 140º he’i: “Paraguay ha’e tetã hembikuaa arandu hetáva ha iñe’ẽ
mokõiva. Estado ñe’ẽ tee ha’e Castellano ha Guarani. Léipe he’iva’erã
mba’éichapa ojepurúta mokõivéva. Mayma ypykue ñemoñare ñe’ẽ ha opaite
imbovyvéva ñe’ẽ, ha’e tetã rembikuaa arandu avei”.

LÉI ÑE’ẼNGUÉRA REHEGUA 4251 OÑEMBOGUAPYHÁPE APOPYRÃ 77 HA


140 ÑANDE LÉI GUASÚPE OĨVA.

Apopyrã1ª. (peteĩha) Mba’erãpa. Ko léi omohenda mba’éichapa ojeporúta tetã


Paraguái ñe’ẽtee mokõivéva; ombohape tembiapopyrã oñemotenonde ha
oñembojerioviaukávo ypykuéra tetãmeguáva ñe’ẽ jepuru, ha avei oñemboaje
hağua iñe’ẽngúva ñe’ẽ reko. Umivarã omoĩ tembiapopy mboguataharã
tekotevẽva, omoañete kuaa va’erã ko’ã ñe’ẽnguéra rekorã tetã omoĩva.

Apopyrã 2ª. Teko jopara rehegua. Paraguái Pokatuenda oñangarekova’erã


heko joparaeta ha iñe’ẽtee mokõire, tove tojehapyaty ha tahekojera mokõive, ha
upéicha avei toñeñangareko ha toñemotenonde avaitéva reko ha iñe’ẽnguéra.
Pokatuenda oykekova’erã chupekuéra iñepia’ãme, ojepytaso jave iñe’ẽnguéra
jeporu ha ñemyasãi rehe opa hendáicha ha opaite hendápe, ha
oñangarekova’erã avei oñemboajévo ambue ñe’ẽ oiporúva tapicha aty heko
ambuéva, oĩva tetãpýre.

Apopyrã 3ª. Tetã ñe’ẽ tee mokõive rehegua. Tetã ñe’ẽ tee mokõive oñemboaje
ha ojeporu jojava’erã mbohapyve tetã Pokatu Moakãhápe ha opaite tetã
rembiapo oñemboguatahápe. Pokatuenda ombojeroviaveva’erã ñe’ẽ Guaraní,
kóva ha’e rupi tetã reko tee kuaaukaha, tetãyguápe ombojoaju ha omopeteĩva,
ha ñe’ẽ ojeporuvéva tetãpýre.

Apopyrã 4ª. Guarani ñe’ẽ tetãnguéra joajúpe. Pokatuenda oku’eva’erã


ikatuhağuáicha ñe’ẽ Guarani ojehechakuaa umi tembiapopy mboguatahápe,
tetãnguéra ojoajuhápe ha oikehápe Paraguái ñe’ẽteéicha.

DERÉCHO ÑE’Ẽ REHEGUA

Apopyrã 9ª. Ñe’ẽ jepuru mboaje tapicha peteĩteĩme ğuarã. Opavaite tapicha
oikóva Paraguay retãme ojehekome’ẽva’erã ã mba’épe:

1.- Oikuaa ha oiporúvo mokõive Paraguái ñe’ẽtee, oñe’ẽvo ha ohaívo, ha


ombohovaívo ichupe mba’apohára Pokatuendapegua ñe’ẽ ha’e oiporúvape.
Ypykuérape oñemboajeva’erã avei oikuaa ha oiporúvo iñe’ẽtee.

2.-Oñemomarandúvo ichupe iñe’ẽme umi mba’e hembiapo ha imba’apo


repykue reheguáva rehe, momba’apohára ndaha’éiva Pokatuendapeguágui.

3.-Oñemoğuahẽvo ichupe Pokatuendapegua marandu Guarani ha castellano-


pe, tetãmegua momaranduha térã upepegua’ỹva rupive, omyasãiva marandu
Pokatuendapegua.

4.- Nomboykéivo ichupe avave oiporu haguére ñe’ẽ oiporuséva.

5.- Oiporúvo oimeraẽva Paraguái ñe’ẽtee tekojoja motenondehára renondépe,


ha oñemboguapývo iñe’ẽngue kuatiápe upe ñe’ẽ ha’e oiporuva’ekuépe,
oñembohasa’ỹre ambue ñe’ẽme. Tapicha oipurúva ambue ñe’ẽ ikatu
oñepytyvõuka iñe’ẽ oikuaávare oikéramo tekoñekarãime.

6.- Oñehekombo’évo ichupe iñe’ẽ ypykuépe oñepyrũvo oñemoarandu


mbo’ehaópe, ha’éma guive upe iñe’ẽ ypy Paraguái ñe’ẽtee peteĩva térã avaite
ñe’ẽ peteĩ.

7.- Oikuaapyhývo ambue Paraguái ñe’ẽ oĩva ha avei pytagua ñe’ẽ.

Apopyrã 10ª. Ñe’ẽ jepuru oñondivepa tetãpýre mboaje rehegua. Tetãygua


ohupytykuaa oñondivepa ñe’ẽ jeporu rehe:

1.- Ojehekombo’évo chupe ñe’ẽkõime, -Guarani ha castellano- pe tetã rekombo’e


ipukukue javeve, iñepyrũha guive hu’ã meve, ha ypykuérape ğuarã, tekombo’e
iñambueva’erã.
2.- Oguerekóvo hembiporúrõ Pokatuenda omba’apóva mokõive iñe’ẽteépe.

3.- Orekóvo mokõive ñe’ẽtee ojoja Pokatuenda momaranduhápe ha upéicha


avei apopyrã Pokatuenda omyasãivape ambue momaranduhára tetã mba’e’ỹva
rupive.

4.- Oñemomarandúvo chupe kuaaukaha tetã mba’éva rupive ha oñemoĩvo


opaite mba’e rechaukaha mokõive tetã ñe’ẽteépe.

Apopyrã 11ª.- Tavaygua ñe’ẽ jeporu oñondivepa ñemboaje. Tavaygua heko


ambuéva ñe’ẽ jeporu oñemboajeva’erã:

1.- Ojehechakuaávo tavaygua aty iñe’ẽ ambueichagua.

2.- Akói omboguatávo iñe’ẽ ha hekotee hetã ypykue mba’éva.

3.- Ijatývo hapichakuéra iñe’ẽ ha hekorekoha ndive, oñangareko ha


omotenondévo hetã ypykue reko ha iñe’ẽtee.

4.- Opaite tapicha Paraguáigua oipytyvõvo chupe ojechavaírõ tetã yvy rembe’y
rupi.

Apopyrã 12ª. Tetã rembiaporãngatu ypykuéra rehehápe. Paraguái Pokatuenda


oipytyvõva’erã avakuéra oĩva tetãpyrépe omoingove are ha oiporukuaa hağua
katuete iñe’ẽ ha heko yma, omombaretévo itáva rekotee.

Apopyrã 13ª. Tapicha aty heko ambuéva ndaha’éiva avaite rehegua. Umi
tapicha aty heko ambuéva, ndaha’éiva avaite ha imbovýva tetãme,
oñepytyvõva’erã oikuaa ha oiporúvo tetã ñe’ẽteekuéra, oheja’ỹre hetã ypykue
ñe’ẽ.

MOKÕIVE ÑE’ẼTEE JEPORU REKO TETÃ REMBIAPOPÝPE

Apopyrã 14ª. Leikuéra (Tekome’ẽ) jeporu tetã rembiapoukapýpe rehegua.


Mayma léi oñemboajéva Paraguái retãme, osẽva’erã castellano ñe’ẽme ha katu
Pokatuenda-pegua institución-kuéra orekova’erã ikuatiakuéra mokõive tetã
ñe’ẽteépe, oñemohendáma guive achegety ha ñe’ẽtekuaa Pokatuenda
omboajéva ojeporu hağua. Upéicha ojejapova’erã avei opáichagua
tembiapoukapy ndaha’éiva léi reheve, ha umíva apytépe oĩta
sãmbyhyharakuéra oguenohẽva, oñemoĩ rire achegety ha ñe’ẽtekuaatee
omboajéva Guarani ñe’ẽ.

Apopyrã 15ª. Teko ñembojojápe jeporureko rehegua. Mokõive tetã ñe’ẽtee


ojeporuva’erã tekojoja oñemotenondehápe. Upevarã upépe oĩva’erã
pytyvõharakuéra ikatupyrýva mokõive ñe’ẽme, ñomongeta ha ñembokuatiápe.
Teko ruvicha rembiapoukapy oñemohu’ãva, tapicha oñe’ẽva Guaraníme año
rehegua, ojejapova’erã mokõive tetã ñe’ẽtépe, oñemohenda rire achegety ha
ñe’ẽtekuaa tee omboajéva Guarani ñe’ẽ.
Apopyrã 16ª. Marandu rehegua. Umi marandu opoíva mburuvichakuéra, kuatia
imyenyhẽmbyrãva ha opáichagua tetã kuatiatee, ojejapova’erã mokõive tetã
ñe’ẽteépe. Upéicha avei umi Pokatuenda ñemomarandúpe ojeporu jojava’erã
tetã ñe’ẽtee mokõive, oñemoĩ rire achegety ha ñe’ẽtekuaa tee omboajéva
Guarani ñe’ẽ.

Apopyrã 17ª. Katupyry rehegua mokõive ñe’ẽme oñemba’apo hağua tetã


rembijokuáirõ. Tapichakuéra omba’aposéva tetã rembijokuáirõ, taha’e Paraguái
Pokatuenda térã Táva Pokatu poguýpe, ikatupyry jojárõ hembiapópe,
oñembojeroviáta upe ikatupyryvéva mokõive tetã ñe’ẽteépe, ñe’ẽkuaa ha
ñomongetápe. Umi omba’apómava voi hína, ha ojesareko katúva tapichakuéra
rehe, oguereko po ary ko léi osẽ rire oñembokatupyry hağua mokõive tetã ñe’ẽ
teépe. Ypykuéra ñe’ẽ rendápe, ojeporavóta umi tapicha ikatupyryvéva upépegua
ñe’ẽme, ñe’ẽkuaa ha ñomongetápe.

Apopyrã 18ª. Kuatia tapicha rerakuaaukaha rehegua. Kuatia, tapicha


rerakuaaukaha, ombokatúva jehasa pytagua retãre, ha mayma kuatia
kuaaukaha, oñenohẽva’erã mokõive ñe’ẽ teépe, oñemoĩ rire achegety ha
ñe’ẽtekuaa tee omboajéva Guarani ñe’ẽ.

Apopyrã 19ª. Kuatia mbojaragua ñemboguapy tetã oñongatukahápe rehegua.


Opaichagua kuatia ha mba’e jerereko rechaukaha oñemboguapyva’erã upe tetã
oñongatukahápe ojehai ypy hagueichaite, tetã ñe’ë tee ojehai haguépe.

Apopyrã 20ª. Kuatia ñeme’ë rehegua. Tetã rembijokuái kuatia ñongatuhára


ome’ëva’erã ambue kuatia upeichaguaite castellano térã guaraníme pe
omba’ejerurévape, ÿrõ katu mokõive ñe’ëme, oipotaháicha pe ojeruréva,
ojerekóma guive upéva jehaipyre. Oiméramo nahesakãporãi he’iséva térã
ojapyhýva umi kuatia, oñemboajeva’erã pe ijypykue he’íva.

Apopyrã 21ª. Tenda réra ypykue ñemoañete rehegua. Ojerereko katuva’erã umi
táva, ysyry, yvyty, ha ambue yvy joavy réra oĩva Guaraníme ha ambue Amérika
ñe’ẽme.

Oñembojevyva’erã avei umi téra tuja oĩva gueteri tavaygua mandu’ápe,


ojeruréma guive tapichakuéra upépegua. Umíva umi térã ojehaiva’erã upe ñe’ẽ
omoĩva’ekue chupe herarã achegetýpe.

Apopyrã 22ª. Mba’erepy réra rehegua. Oñemoĩ rire achegety ha ñe’ẽtekuaa tee
omboajéva Guarani ñe’ẽ, mba’erepykuéra ryrúre –hi’upyrã, pohã ojejapóva
tetãme- oñemoĩva’erã tetã ñe’ẽtee mokõivépe, héra ha opaite ikuaapyrã.

Apopyrã 23ª. Kuatia arandu mombe’uha rehegua. Opáichagua kuatia, arandu


mombe’uha, ome’ẽva temimbo’épe mbo’ehaokuéra, tekombo’e ypy guive hu’ãite
peve, oĩva’erã mokõive tetã ñe’ẽ teépe ha peteĩ hovárente.

Apopyrã 24ª. Marandu mba’yru tapicha rerojahápe rehegua. Mba’yru tapicha


rerojahápe, marandu ojehecháva ha oñehendúva ojejapova’erã tetã ñe’ẽ tee
mokõivépe ha avei umi mba’yru oiporuvéva ñe’ẽme.
Apopyrã 25ª. Terakuéra ojehecháva rehegua. Departamento (Tekuairenda) ha
tavakuéra rekuái mayma, oguenohẽva’erã tembiapoukapy ha oñangarekova’erã
imboaje rehe oñemoĩ hağua tetã ñe’ẽtee mokõivépe opáichagua téra
ojehecháva, taha’e tape réra, tape rechaukaha, óga ñemuha, mbo’ehao, atyha,
aranduo, vy’aha, tupão ha ambuevéva. Upéicha avei ojepuruva’erã avaite ñe’ẽ
hekohakuérape.

ÑE’ẼNGUÉRA JEPORU TEKOMBO’ÉPE.

Apopyrã 26ª. Tekombo’e ñe’ẽ ypykuépe rehegua. Mitã oikóva Paraguáype –


taha’e kuña térã kuimba’e- ojehekombo’e ñepyrũva’erã iñe’ẽ ypykuépe, ha’éma
guive upéva tetã ñe’ẽtee peteĩva. Ypykuéra omoñepyrũkuaa mitã ñehekombo’e
iñe’ẽteépe. Ambue tapichakuéra heko ha iñe’ẽ ambuéva ombojeroviava’erã tetã
ñe’ẽtee peteĩva.

Apopyrã 27ª. Tekombo’e atýpe jeike rehegua. Ministerio de Educación


(Tekombo’e Mboguatahára) omba’apova’erã Comunidad Educativa (Aty
Tekombo’egua) ndive ojeporavóta jave mba’e ñe’ẽmepa mitãnguéra
oñehekombo’e ypýta. Upe tekombo’erã jeporavópe ojehecha porãva’erã mba’e
ñe’ẽmepa mitãnguéra ikatupyryve ha oĩpa Comunidad Educativa upepegua
oykeko haguãicha upéva upe mbo’erã reko.

Apopyrã 28ª. Tetã ñe’ẽteekuéra mbo’e rehegua. Tetã ñe’ẽteekuéra


oñembo’eva’erã opavaite mbo’ehaópe, tetã remimoĩvape ha ha’e’ỹvape, oĩma
guive sistema educativo rakãramo, ha oñembo’eva’erã ikatuhağuáicha
mitãnguéra oñe’ẽkuaa ha ohaiporã omohu’ãvo hekombo’e.

Apopyrã 29ª. Ñe’ẽtee jeporu ñehekombo’épe. Mokõive ñe’ẽtee ojeporuva’erã


opaite mba’e ojeporúva tekombo’épe, iñepyrũete guive hu’ãite meve: ijypyguápe,
tekotevẽkuetévape, mbytepegua ha hu’ãiteguápe, oñekotevẽháicha umi rupi.

Apopyrã 30ª. Mbo’ehararã ñembokatupyry rehegua. Mbo’ehao omoarandúva


mbo’ehararãme ombokatupyryva’erã mbo’ehára iñe’ẽkõiva, Guarani ha
castellano-pe. Tekotevẽhápe omba’apokuévo mbo’eharakuéra oiporuva’erã
mokõive tetã ñe’ẽtee ombo’e hağua opaite mba’e. Avaite rekohápe
oñembokatupyryva’erã avei mbo’ehára ñe’ẽ upepeguápe, oipurukuaa hağua
upéva oporombo’e jave.

You might also like